Tisíc miliónov

Autor: Martin Sekerka | 6.2.2016 o 17:53 | Karma článku: 4,10 | Prečítané:  662x

Aby ste sa dnes stali americkým prezidentom, potrebujete len takú maličkosť. Splašiť niekde približne jednu miliardu amerických dolárov. 

     Demokracia, slovo vymyslené kedysi dávno v Grécku, ako súčasť mnohých iných politologických, či filozofických termínov, používaných dodnes (čo by človek pri pohľade na dobre živených grékov, posrkávajúcich ouzo v taverne, ani nepovedal). 

A asi každý z nás vie, čo toto slovo kedysi znamenalo a vraj stále znamená, pretože je každodennou súčasťou nášho života, asi tak, ako čerstvé pečivo, ktoré každé ráno kupujeme v obchode na rohu, aby naše deti mali dobré raňajky alebo desiatu. A tak ako poznáme význam slova pečivo, poznáme aj význam slova demokracia. Čo však väčšinou nevieme je, kto a čo sa za týmito slovami skrýva. V prípade pečiva je to pomerne jednoduché. Je za ním človek a jeho práca, poľnohospodár, mlynár, či pekár. Aj za slovom demokracia je stále len človek. Človek, ktorý však na rozdiel napríklad od pekára, vstávajúceho do práce o druhej ráno, môže spať celú noc a dokonca aj celý deň. Človek, ktorý má peniaze a vďaka nim aj moc.

Vzorom demokracie je pre mnohých krajina za Veľkou mlákou, krajina, ktorá desaťročia hýbe svetom a v ktorej sa v týchto dňoch odohráva zápas o trón vodcu. Bohužiaľ je tento boj tak trochu v tieni miniatúrnych kohútich zápasov na našom vlastnom smetisku. V konečnom dôsledku, však výsledok volieb za oceánom, môže mať na nás väčší dopad, ako ten náš vlastný. 

Zo všetkých súčasných kandidátov na post prezidenta USA si teda vyberiem dvoch, ktorí podľa mňa (nemusí to tak byť), majú najväčšiu šancu na úspech. Cruz a Clintonová. Sú ako oheň a voda, republikán a demokratka. Dva na pohľad antagonistické svety. Ale je to naozaj tak? 

Obaja potrebujú na úspech už spomínanú miliardu. Profesionálna, tolerantná manželka, politicky nie príliš výrazná a na americké pomery ešte stále mladý, úspešný právnik (podoba s Obamom ,, čiste '' náhodná). Otázka znie, či títo dvaja disponujú kapitálom, potrebným na kampaň a ak aj áno, či sa ho oplatí investovať do funkcie, kde zarobia asi tak 20 miliónov za celé funkčné obdobie (strata 980 miliónov)? 

Odpoveď znie, NIE. Veď načo. Pointa je predsa niekde inde. Pointa je v sponzoroch. Sú ľudia, ktorí im tie peniaze radi dajú (nie požičajú, dajú!). Nie jednu ale rovno dve, každému z nich rovnako. A vzhľadom k tomu, že sponzor nie je len človek s plným mešcom, je to predovšetkým človek s vplyvom a to v oboch, na prvý pohľad nepriateľských táboroch, takže primárky sú už vlastne len formalitou. V nasledujúcich voľbách potom občan akože dostane na výber, republikán či demokrat, ale nech vyberá ako vyberá, vždy vyberie kandidáta toho istého sponzora. A víťaz volieb má po nástupe do úradu už len jednu povinnosť, servilnosť k sponzorovi. 

Žiadna vláda ľudu prejavená výberom v slobodných voľbách. Nastáva ďalšia éra vlády sponzora, ktorého dar sa zmenil v investíciu a štát, za ktorého kormidlo posadil svojho Vyvoleného, bude vykonávateľom jeho vôle. Keď sa potom v budúcnosti na majetku sponzora prejaví napríklad nedostatok ropy, okamžite má k dispozícii prostriedky, ako nepriaznivý vývoj zastaviť. Alebo ak sa bude cítiť ohrozený silnejúcou Európou, jeho Vyvolený presvedčí stupidných spojencov v Európe, že vojna napr. s večne nebezpečným rusom je nevyhnutná a on sa bude zo svojho paláca spokojne prizerať,  s víziou poskytovania obrovských pôžičiek na obnovu. Skúsenosti z minulosti už má. 

     Čo dodať na záver? Keďže hlavný sponzor posledných amerických prezidentov je aktívny aj pri kampani súčasných hlavných kandidátov, bolo by asi naivné očakávať po voľbách zmenu v zahraničnej politike USA. Tak parafrázujúc amerických vlastencov si môžeme povedať len jediné: ,, Boh ochraňuj Európu ''.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?