Prosím, pusti ma.

Autor: Martin Sekerka | 18.2.2016 o 12:33 | Karma článku: 10,31 | Prečítané:  576x

Rána jednoducho nemám rád. Už len ten zvuk budíka je des a samozrejme všetko to, čo nasleduje po ňom. 

     Najhoršie je opustiť bezpečný posteľový prístav, dôsledne prekrytý príjemne hrejúcou perinou. Druhý budík, ktorý mám pre istotu mimo dosahu z postele, však nepustí. A tak ako vždy, nakoniec vstanem. Nasleduje prostá mužská hygiena, s pohľadom do zrkadla bez väčšieho záujmu, káva s cigou na balkóne a o pár minút už sedím v aute. 

Ako vždy meškám a ako vždy stanem sa súčasťou dlhého plechového hada, krútiaceho sa ulicami mesta od semaforu po semafor. Hudba z rádia, zdá sa mi že každé ráno tá istá, správy o dopravnej situácii, ako vždy hroznej a ospalé tváre za oknami mojich spolupútnikov, neprítomne hľadiace pred seba, s predstavou ďalšieho dňa v práci, ktorá pre nich a vlastne ani pre mňa, nie je koníčkom. Proste klasická ranná idylka. 

Sledujem akési malé biele auto, stojace na vedľajšej ulici, niekoľko desiatok metrov predo mnou. 

Napriek minimálnej rýchlosti nášho hlavného prúdu, je pre malé biele auto prakticky nemožné stať sa jeho súčasťou. Ako sa pomaly približujem, rozoznávam tvár vodiča, prezrádzajúcu bezradnosť. Naše pohľady sa stretnú a jeho pohľad sa v tej krátkej chvíli pre mňa zhmotnil do jedinej vety: ,, Prosím, pusti ma ''.

Pravá noha, akoby pod vplyvom hypnózy, vychádzajúcej z jeho pohľadu, pomaly opúšťa plynový pedál a brzdí. Malé biele auto vyrazí vpred a ja sa za zvuku klaksónov, ktoré mi spoza môjho kufra oznamujú aký som blbec, pomaly pohnem za ním. Dve oranžové blikajúce svetielka mi oznamujú: ,, ďakujem ''.

     Do práce som prišiel neskoro. Nie preto, že som pustil na križovatke malé biele auto. Občas sa mi to jednoducho stáva. Napriek tomu som mal dnes ráno dobrý pocit, dobrý pocit z toho, že tri sekundy, ktoré som tam stratil, niekto iný získal a snáď mu to pomohlo. Niekedy ku šťastiu nás, i niekoho iného stačí fakt málo. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?